V lipovej aleji
Ladislav Eliaš privítal v stredajšom Rádiobudíku manželov Salajovcov zo Slovenskej Ľupče, porozprávali o dobrovoľníckej úprave verejných priestorov, o výsadbe lipovej a čerešňovej aleje.
Manzelia Salajovci
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pán Vladimír pri oficiálnom otvorení aleje v roku 2020 pre svoju manželku pripravil takúto báseň.
V lipovej aleji
Víly tu tancujú pri splne Mesiaca, zlatovlasé, bosé
a kmienky stromov svieže, útle sa kúpu v rannej rose.
Ranný spev vtákov a šum vetra do srdca preniká
a pohľad vôkol na kraj malebný poteší pútnika.
Májový padol dážď na lipovú alej v úbočí,
nad Ľupčianskym hradom, čo chránil kraj v tôni stáročí.
S úsmevom v srdci, iskrou v oku sadila ju žena,
čo v spomienkach tu vekmi žiariť bude nezmenená.
Na pamäť Slovienov, veď stromu krásne meno dali,
na pamäť striebrovlasých i detí, keď ju chránili a polievali.
Po stáročia strážiť bude verne ľúbosť májovú,
dvojíc, keď so spevom v srdci tôňou stromov kráčajú.
A vôňa kvetov medová, úbočie každý rok zahalí,
v dňoch letných, keď slnko zlatisté zore zapáli.
Pookrialo srdce, zdvihol zrak pútnik zasnený
bzukot včiel stíchol, doznel hlas vtáčí, jesenný.
Iskrivý padá dážď, na lipovú alej mrholí,
posledné lístie zbiera vietor k hradu, dolu v údolí.
Za krásnu myšlienku a jej realizáciu venujem manželke Danke
V Slovenskej Ľupči 10. 10. 2020
